Už tri piesne z neho sú hitmi, titulná Svety, Fea a aktuálny duet Takí
sme s Adamom Ďuricom. Na koncertnú prezentáciu albumu si budú musieť
fanúšikovia počkať, rozhovor k novinke pandémia neprekazila.
Na obale albumu máte uvedené, že nahrávaný bol v rokoch 2016 – 2020
v štyroch štúdiách. Predpokladám, že ste album vydali vtedy, keď ste
mali všetko hotové podľa svojich predstáv. Je dobré, keď vás nenaháňa
termín?
Album Svety je súhrnom zážitkov, myšlienok aj pocitov zozbieraných za
štyri roky. Zistila som, že toto je najlepší spôsob pre mňa, keď ma
nenaháňa termín. Väčšinou sa naháňam sama alebo cítim, že je fajn niečo
vytvoriť. Je to taký umelecký pretlak. Nie som človek, ktorý funguje na
termínoch. Aj keď sú situácie, že sa tomu nevyhnem.
Aký je rozdiel medzi nahrávaním v jednom štúdiu (napríklad album
Zodiak v štúdiu Sono) a štyroch rôznych štúdiách. Je to aj viac podnetov
k tvorbe či pri samotnom nahrávaní?
Z každého štúdia dokáže človek vyťažiť niečo iné. Niekde sa lepšie
nahrávajú živé nástroje, niekde elektronika. Potom je tu domovské
štúdio, kde sa mi najlepšie spieva. Mám v ňom pocit bezpečia, neviem sa
totiž úplne uvoľniť v každom priestore. Najradšej robím s Randym Gnepom
a štúdiom Basement.
Popri známych menách Krausz, Kaščáková či Fefe Žúži sú na albume aj
nové, Adam Ďurica, Michal Hrůza či Stanislav Štepka. Na tomto, v poradí
piatom štúdiovom albume máte dve duetá, predtým ste nemali žiadne. Ako
došlo k výberu Adama do dnes už hitu Takí sme?
Adam bol pre mňa jasná voľba, sledujem ho, páči sa mi jeho tvorba, je to
muzikant a mužský interpret, ktorý zreje. Chcela som mužský hlas, tento
duet som písala pre mužsko–ženský hlas. Samozrejme, to záviselo od
toho, či sa mu to bude páčiť a či bude ochotný spolupracovať. Jemu sa
pieseň veľmi páčila a hneď prikývol. Vznikla veľmi pekná spolupráca, som
spokojná s výsledkom. Myslím, že sa to odzrkadľuje aj na hranostiach
pesničky.
Druhým menom je známy český skladateľ, spevák aj hudobník Michal
Hrůza. S ním sa už zrejme poznáte dlhšie, ako vznikal tento duet?
Michal je môj dlhoročný kamarát. Spoznala som sa s ním, ešte keď bol
súčasťou kapely Ready Kirken a ja súčasťou Pehy. Boli sme ich
predskokani na turné. Potom on odišiel od Ready Kirken a ja rok nato z
Pehy. Raz ma prizval na spoluprácu ku skladbe Píseň labutí, ktorú som
s ním naspievala. Teraz som mu zavolala ja, že mám takú veselú úletovú
pesničku, či by sa nechcel pripojiť. Súhlasil, pesnička sa mu páčila
a vznikol nápad, že v nej bude prvýkrát rapovať. Na diaľku vznikol song
vo veľmi príjemnej atmosfére aj so spomienkou na staré časy.
Tretím je bard slovenského divadla Stanislav Štepka. Bonusovou je pesnička Sloboda je pierko, čo je jeho text. Čo dodáte k nej?
Bolo mi ľúto, že sa objavila iba v televíznom seriáli Moje povstanie
II., v ktorom som si aj zahrala. Oslovili ma, aby som zhudobnila tento
motív. Povedala som si, že by bola škoda, keby sa neobjavila na albume.
Málo interpretov sa môže pochváliť tým, že spolupracuje s tak
úspešným producentom, ako je Rakúšan Christian Eigner, člen koncertnej
zostavy Depeche Mode. Poznáte sa od druhého albumu Tajomstvá. Ako ste sa
dostali k nemu, aké bolo prvé stretnutie a hlavne, ako fungujete dnes?
Moja láska ku Christianovi vznikla veľmi dávno, keď som k 20.
narodeninám dostala jeho sólové cédečko Recovery. Predstavovala som si,
aké by to bolo fajn, keby raz aj mňa produkoval takýto významný človek.
Keď som sa dala na sólovú dráhu, nemala som hanbu a poslala som mu svoje
demo nahrávky. Prišla odpoveď že je to dobré a že mám na sebe pracovať
ďalej. Po vydaní prvého albumu Zodiac som mu opäť poslala nové veci
a prišla odpoveď, že sa mu to páči a mohli by sme to spolu skúsiť. Keď
som sa s ním mala stretnúť prvýkrát, tak som si musela dať pohár vína,
takú som mala trému. Spolu sme urobili celý album Tajomstvá. Aj na novom
albume Svety produkoval dve piesne. Sme stále v kontakte, je to pre mňa
veľká česť.
V roku 2018 a 2019 ste absolvovali spolu s folklórnym súborom Šarišan
koncerty s názvom Puto. Zvažujete ešte pokračovanie tohto veľmi
špecifického a hlavne úspešného projektu?
Bola by som veľmi rada, keby sme sa mohli k tomuto projektu vrátiť.
Problém je v tom, že je finančne veľmi náročný, lebo sme veľký ansámbel.
Neobíde sa bez silného sponzora, o čom sa v tejto dobe nedá uvažovať.
V decembri 2019 ste boli jednou z účinkujúcich v benefičnom koncerte
Pre bytovku Mukačevská. Aký je váš vzťah k charitatívnym podujatiam?
Snažím sa participovať na podobných akciách, ak mám pocit, že to má
význam a naozaj môžem niekomu alebo niečomu pomôcť. Toto bola
samozrejmosť, všetkých nás táto udalosť hlboko zasiahla.
Nový album by si pýtal predstavenie na koncertoch. Tie sa však nedejú. Ako trávite tento nešťastný čas bez koncertov?
Už som prešla viacerými fázami od úľavy, že si oddýchneme, potom, že sa
život zmení, prešla som aj fázou, že toto je minulý život. Teraz som vo
fáze, že si neviem predstaviť, aké to bude, keď sa to bude vracať do
pôvodných koľají, čo verím, že nebude dlho trvať. Niekedy uvažujem aj
o tom, či sa nebudeme báť a nebudeme iba on-line. Nato sa však neviem
naladiť.
Od roku 2008 ste na sólovej dráhe, vydali ste päť albumov, čo je
silný autorský aj interpretačný potenciál. Ako naberáte energiu, čo
všetko vás dokáže motivovať k ďalšej dráhe?
Vždy príde obdobie, keď som naberala energiu a piesne vznikajú popri
tom, ako žijem. Už mám nejaké demá pre nové piesne. Prežívame špecifickú
dobu, uvažujeme, či budeme mať možnosť hrať. Ako sa ten svet zmení, ako
budeme tvoriť hudbu ďalej a akým spôsobom ju budeme dostávať medzi
ľudí.